* Žiadna univerzálna definícia „násilných videohier“: Neexistuje jasná dohoda o tom, čo predstavuje násilnú videohru. Niektoré hry môžu obsahovať viac explicitného násilia ako iné.
* Široký rozsah preferencií hráča: Niektoré deti môžu byť v mladšom veku priťahované k násilným hrám, iné môžu preferovať iné žánre. Vek nie je spoľahlivým prediktorom herných preferencií.
* Rodičovská kontrola a predpisy: Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o tom, aké hry môžu ich deti hrať. Okrem toho ratingové systémy ako ESRB (v USA) poskytujú usmernenia založené na primeranosti veku.
Namiesto zamerania sa na vekovú skupinu je dôležitejšie zvážiť:
* Individuálna splatnosť: Niektoré deti môžu byť zrelšie ako iné v rovnakom veku. Je nevyhnutné zhodnotiť ich chápanie násilia a ich schopnosť oddeliť fantáziu od reality.
* Kontext a obsah: Množstvo násilia a jeho zobrazenie sa medzi hrami výrazne líši. Skúmanie konkrétneho obsahu hry je kľúčové pre určenie jej vhodnosti pre dieťa.
* Zapojenie rodičov: Otvorená komunikácia a stanovenie hraníc sú nevyhnutné na to, aby deti hrali hry zodpovedne a bez škodlivých účinkov.
Namiesto zovšeobecňovania vekových skupín je lepšie zamerať sa na pochopenie jednotlivého dieťaťa a konkrétnej hry.